Na tomto mieste je potrebné rozlišovať medzi akútnym ošetrením a ošetrením následkov. Pri akútnom ošetrení by ako prvé opatrenie malo prebehnúť chladenie vzniknutého opuchu, aby opuch odznel. Spravidla sa považuje za dostatočné chladenie v trvaní cca 15 až 20 minút. Okrem toho je potrebné poranené miesto vyložiť nahor.
Táto poloha totiž zníži prietok krvi daným miestom a prispeje tak k redukcii bolestivosti. Ďalej sa odporúča miesto obviazať kompresným obväzom. Potom by sa mal na poranenie pozrieť lekár, a to preto, lebo laik často nedokáže rozlíšiť, či ide naozaj o natrhnutie väzov alebo o vytknutie členku či o natiahnutie šliach. Lekár následne rozhodne, či je potrebná operácia alebo či možno natrhnutie väzov vyliečiť konzervatívnou metódou – teda sa vyhnúť operatívnemu zákroku.
V prípade nutnosti chirurgického zákroku je možné postihnuté väzy buď opätovne spojiť alebo ich poprípade nahradiť inými šľachami tela. Konzervatívna terapia sa zameriava na dôsledné pohybové cvičenia a tréning svalov. Do úvahy prichádzajú podporné bandáže, niekedy aj sadrový obväz.
Proces hojenia natrhnutia väzu si, a je pritom jedno či padlo rozhodnutie pre konzervatívnu liečbu alebo pre operáciu, vyžaduje hlavne trpezlivosť. Pri hojení je okrem poprípade nutných terapeutických rehabilitačných cvikov potrebné aj zlepšenie prekrvenia.
Lepšie prekrvenie zlepšuje zásobovanie postihnutej časti živinami, prispieva k potláčaniu zápalov a podporuje proces hojenia po natrhnutí väzov. Veľmi vhodným opatrením na cielené zlepšenie prekrvenia je aplikácia fyzikálnej terapie ciev BEMER. Terapia aktivuje ozdravné sily tela a podporuje tak hojenia rán a poranení vrátane tých, ktoré vznikajú následkom natrhnutia väzov.
Viacrozmerná signálna štruktúra dokáže v rámci terapie elektromagnetickým poľom účinne stimulovať obmedzenú alebo narušenú mikrocirkuláciu, čím podporuje najvýznamnejšie regulačné mechanizmy tela potrebné pre procesy hojenia, vyzdravenia a regenerácie. Túto skutočnosť, že fyzikálna terapia ciev BEMER podporuje procesy regenerácie, potvrdzuje viacero sérii štúdií, ktoré pomohli vedecky preukázať účinnosť terapie BEMER. Aplikáciou terapie BEMER sa tak dá docieliť zlepšenie mikrocirkulácie, čo sa pozitívne odráža aj na procese hojenia roztrhnutého väzu. Je tak možné skrátiť trvanie utrpenia a bolestí po natrhnutí väzov.
Vedecký dôkaz účinnosti fyzikálnej terapie ciev BEMER
Početné štúdie a pozorovania aplikačnej praxe podali jednoznačný vedecký dôkaz o účinnosti fyzikálnej terapie ciev BEMER. Podarilo sa tak okrem iného preukázať, že tkanivá po terapii dokážu až o 30 percent lepšie využívať privádzaný kyslík.
Práve táto skutočnosť predstavuje rozhodujúci a produktívny účinok tejto terapeutickej metódy, a to aj pri poruchách regenerácie alebo namáhavej rehabilitácii. Určite nepreháňame, ak si dovolíme povedať, že fyzikálna terapia ciev BEMER sa dá považovať za míľnik v oblasti fyzikálnych terapií ciev, keďže výrazne prispieva k zlepšeniu prekrvenia a tým pádom k regenerácii a zvýšeniu výkonu ciev.
Natrhnutie vonkajšieho väzu horného členkového kĺbu
Horný členkový kĺb spája chodidlo s predkolením. Členkový kĺb tu pritom stabilizuje viacero väzov. Vonkajší väz pozostáva z troch častí: zo samotného vonkajšieho väzu, ktorý sa tiahne od lýtkovej kosti až po členkovú, resp. pätovú kosť. Okrem toho sa na vnútornom členku nachádza ďalší väz a ten tretí väz zas spája holennú s lýtkovou kosťou. Natrhnutie vonkajšieho väzu horného členkového kĺbu patrí k najčastejším poraneniam väzov pri športovaní (cca 20 percent všetkých zranení pri športe). Klasickou príčinou tohto typu natrhnutia väzov je vytknutie chodidla smerom dovnútra.
Natrhnutie bočných väzov kolena
Natrhnutie bočných väzov kolena môže spočívať buď v natrhnutí vonkajšieho, vnútorného alebo rovno oboch väzov. Koleno samotné sa okrem svalov a šliach skladá z vnútorného väzu a vonkajšieho väzu, ktoré slúžia stabilizácii kolenného kĺbu. V prípade natrhnutia bočných väzov kolena sa roztrhne buďto jeden alebo oba väzy, následkom čoho koleno stratí svoju stabilitu. Pritom sa často stane, že sa bočné väzy roztrhnú úplne. Príčinou býva väčšinou rýchly, náhly pohyb kolena. Natrhnutie bočných väzov kolena sa nezriedka udeje pri športe. No aj ľudia, ktorí sa pomenej hýbu a navyše trpia nadváhou, sa vystavujú zvýšenej hrozbe toho, že sa im na kolene natrhnú bočné väzy. Rizikovým faktorom je tiež nedobré prekrvenie tkanív. Natrhnutia bočných väzov kolena bývajú mimoriadne bolestivé. Zvonku natrhnutie rozoznáte na základe toho, že pretrhnuté väzy krvácajú. Krv tak tečie okolo kolenného kĺbu, ktorý preto napuchne. Okolo kolena sa vytvorí modrina.
Natrhnutie skrížených väzov kolena
Tieto väzy za svoj názov vďačia svojej polohe – križujú sa totiž. Ide pritom o predný a vonkajší krížový väz. Spájajú koleno so stehnom a lýtkom. Predný krížový väz prebieha od prednej hlavice holennej kosti až k viac smerom von uloženej kosti stehna. Zadný krížový väz sa ťahá od zadnej hlavice holennej kosti až po vnútornú stehennú kosť. Úlohou predného krížového väzu je brániť tomu, aby sa spodná časť nohy nepresúvala smerom dopredu kĺzaním po stehne. Zadný krížový väz zas istí pohyby holene smerom dozadu. Príčinou natrhnutia krížového väzu v kolene je spravidla prudké vytočenie kolenného kĺbu v priebehu jeho záťaže. Tieto natrhnutia väzov patria k typickým zraneniam športovcov, ktoré sa však môžu stať aj bez cudzieho zavinenia.
Natrhnuté väzy v lakti
Lakeť sa skladá z troch kostí (vretenná, lakťová a ramenná kosť) a tiež zo svalov, šliach a väzov, ktoré ich spájajú. Z fyzikálneho hľadiska slúži lakeť na polohovanie ruky a na nosenie bremien. V dôsledku zranenia (napríklad u športovcov, ktorí pri svojej disciplíne zaťažujú lakeť – napr. tenis či golf) môže v lakti prísť k natrhnutiu väzov. Avšak aj pád na vystretú ruku alebo pád, ktorý spôsobí náhle pretočenie v lakti, môže zapríčiniť natrhnutie väzov. Ďalej treba uviesť, že nie je vôbec nezvyčajné, ak s pribúdajúcim vekom v dôsledku bežného opotrebenia kĺbu dôjde i bez osobitnej príčiny k možnému natrhnutiu šliach či väzov. To platí obzvlášť vtedy, ak sa človek dlhodobo borí so zlým prekrvením tkanív.
Natrhnuté väzy palca
Natrhnuté väzy palca sa často prihodia, ak na palec pôsobila sila, napr. sa oň človek príliš prudko podoprel. Keďže sa práve toto ľuďom pritrafí najmä na lyžiach, hovorí sa tomuto natrhnutiu väzov aj „lyžiarsky palec“. No natrhnutie väzov na palci sa často udeje aj pri loptových hrách, napríklad pri hre hádzanej, volejbalu alebo aj pri bojových športoch. K natrhnutiu väzu v palci však môže prísť aj, keď sa človek v pohybe palcom o niečo zachytí. Natrhnutie jedného z väzov palca postihuje väčšinou postranný väz palca. Natrhnuté väzy palca sa prejavujú bolesťami a opuchom – zranení ľudia dokonca často pri úraze počujú zvuk lámania. Palec sa následne stáva menej stabilným ako pred zranením a dá sa oproti normálnemu stavu oveľa ďalej vystrieť. Okrem toho nie je možné palcom poriadne uchopovať, dokonca i snaha o to už bolí.
Natrhnuté väzy v zápästí
V zápästí sa nachádza veľký počet kostičiek zápästia, ktoré stabilizuje komplexne štruktúrovaný systém väzov. Táto stabilita je nevyhnutná na to, aby sa predchádzalo chybným polohám plôšok kĺbu a aby zápästný kĺb bolo možné v každej pozícii bezbolestne zaťažovať. Poranenia väzov zápästia vedú k nestabilite a okrem toho i k príliš rýchlemu opotrebeniu pästného kĺbu. Príčinou natrhnutia väzov v zápästí býva zväčša úraz s pádom na dlaň. Neošetrené natrhnutia väzov kĺbu zápästia majú za následok narušenie celej štruktúry zápästia, občas dokonca spôsobujú artrózu príslušného kĺbu. Pre natrhnuté väzy zápästia sú typické bolesti v oblasti zápästného kĺbu s výskytom opuchu. Pritom spravidla dochádza k obmedzeniu pohyblivosti kĺbu zápästia.
