VYUŽITIE BEMER TERAPIE V PRAXI - ZLOMENINY KOSTÍ
Aplikácia terapie ciev pri zlomeninách kostí
Fyzikálnu terapiu ciev BEMER možno právom považovať za míľnik v oblasti fyzikálnej
terapie ciev. Terapia aktivuje ozdravné sily tela
a podporuje tak hojenia rán a poranení vrátane tých,
ktoré vznikajú následkom zlomenín kostí. Okrem toho prichádza k podpore
všetkých regeneračných procesov v organizme. Jadro fyzikálnej terapie ciev BEMER predstavuje
viacrozmerná štruktúra signálov, ktorá účinne stimuluje obmedzenú
alebo narušenú mikrocirkuláciu. To podporuje najvýznamnejšie
regulačné mechanizmy tela potrebné pre procesy hojenia, vyzdravenia
a regenerácie. Fyzikálna terapia ciev
tak bezpochyby prispieva k nezanedbateľnému zlepšeniu mikrocirkulácie. Túto skutočnosť potvrdzuje
viacero sérii štúdií, ktoré pomohli vedecky
preukázať účinnosť terapie BEMER. Výsledky výskumu
ukazujú, že terapii BEMER možno v skutočnosti pripísať účinnosť v zmysle
ochrany a prevencie. Rovnako je dokázané, že terapia má dobrý vplyv a prispieva k regenerácii pri hojení rán,
napríklad pri zlomeninách kostí.
. Z dnešného známeho stavu medicínsko-technických znalostí
je zrejmé, že dosiaľ nebola ako metóda účinnej terapie mikrocirkulácie vedecky podložená
žiadna iná terapia ciev s výnimkou fyzikálnej terapie ciev BEMER.
Súhrnne možno povedať, že pomocou fyzikálnej terapie ciev
BEMER je možné docieliť časovo optimálne hojenie zlomenín kostí.
Zlomeniny kostí
Zlomeniny kostí sú nielenže nepríjemné a spojené s bolesťami, ale zvyknú zasiahnuť človeka zväčša nečakane, napríklad pri dopravnej nehode, pri športovaní, pri páde, pri náraze, pri pôsobení sily, pri nadmernom ohybe alebo ako zlomenia následkom unavenia materiálu, čo sa stáva napríklad pri veľmi dlhej chôdzi. Odhaduje sa, že skoro polovica všetkých mužov a takmer tretina všetkých žien v Nemecku utrpí v rozmedzí 25. až 74. roku života aspoň raz za život zlomeninu kosti. Odborníci vtedy hovoria o fraktúre. Mimoriadne nápadným javom je vysoký podiel zlomenín kostí u žien starších ako 65 rokov. Hlavným dôvodom tohto javu sú predovšetkým zlomeniny v dôsledku osteoporózy. Osteoporóza, ktorá je známa aj pod pomenovaním „rednutie kostí“, je ochorenie, ktoré spôsobuje pokračujúce ubúdanie kostnej hmoty a pokles stability kostí, čo nezriedka vedie ku vzniku zlomenín kostí. Okrem osteoporózy existujú ešte aj ďalšie typické ochorenia kostí, ako je napríklad rachitída, skolióza a takzvaná choroba sklenených kostí. Pokiaľ je, povedzme, tkanivo oslabené osteoporózou, môžu aj obvykle zanedbateľné zranenia spôsobiť zlomeniny kostí. Choroba sklenených kostí je dedičné ochorenie, pri ktorom dochádza len k nedostatočnej tvorbe kostí. Tomu adekvátne vysoké je i riziko, že postihnutý človek utrpí zlomeninu kosti. Nezriedka prichádza okrem zlomenín kostí dokonca aj k iným typom poranení, pri ktorých sa porania susediace cievy a nervy.
Stavba kostí
Pravdepodobnosť, že sa kosť zlomí bez vonkajších vplyvov alebo pôsobenia kostného ochorenia je pomerne malá. Hoci ľudské kosti tvoria iba okolo dvanásť percent našej telesnej hmotnosti (kosti človeka s hmotnosťou 50 kilogramov tak napr. vážia cca šesť kilogramov), sú dvakrát také tvrdé ako žula. Príroda to takto zariadila preto, lebo kosti slúžia na stabilizáciu a na ochranu vnútorných orgánov. Základom je ľudská kostra, ktorá sa skladá z veľkého počtu kostí. Pri narodení pozostáva kostra z viac ako 300 kostí, resp. chrupaviek. Počas rastu a vývoja človeka niektoré kosti zrastú, stanú sa stabilnejšími, viac vydržia a zosilňujú tak kostru. Dospelý človek má obvykle 206 kostí, ktoré sa až spolovice nachádzajú v dlaniach a chodidlách. Kosti sa vyznačujú vysokým podielom vody (25 percent) a výskytom organických látok i anorganických minerálov. Spomeňme aspoň vápnik (ktorý kostiam prepožičiava pevnosť), horčík a fosfor. Okrem toho v nich nájdete menšie množstvá draslíka, železa, sodíka, fluóru a chloridov. Vnútorné jadro kosti je obklopené kompaktnou kostnou hmotou, okolo ktorej sa ako vonkajší obal obopína okostica. Okostica obsahuje špeciálne bunky (osteoblasty), tie vytvárajú nové kostné tkanivo, ktoré sa podieľa na raste a regenerácii kostí. V dutinách veľkých kostí chrbtice sa nachádza kostná dreň, kde sa každý deň zrodí približne päť miliárd krviniek. Toto tukovité tkanivo produkuje červené krvinky, rôzne krvné doštičky a leukocyty (biele krvinky). Ak si teda uvedomíme celú komplexitu funkcií, ktoré kosti plnia, nemožno sa ani čudovať, že sa zo zlomeniny kosti môže rýchlo vyvinúť problém. Ešte predtým, než sa bližšie prizrieme ošetrovaniu zlomených kostí a s tým spojeným rehabilitačným opatreniam, je potrebné najprv sa oboznámiť s rôznymi druhmi zlomenín kostí.
Druhy zlomenín kostí
Zlomeniny kostí sa dajú v podstate rozdeliť na nasledujúce typy (bez nároku na úplnosť): - priečna zlomenina (priečna fraktúra), - šikmá zlomenina (šikmá fraktúra), - špirálovitá zlomenina (špirálovitá fraktúra), - prasknutá zlomenina (prasknutá fraktúra), - kompresná zlomenina (kompresná fraktúra). V prípade priečnej fraktúry ide o jednoduchú zlomeninu kosti s priečne prebiehajúcim zlomom. Takáto zlomenina sa prihodí často priamym pôsobením sily na pevne postavenú končatinu. Typickou príčinou priečnej fraktúry býva kopnutie do holene pri futbale. Šikmá fraktúra sa podobá na priečnu, sila však pôsobí šikmo, čo má za následok priečne prebiehajúcu líniu fraktúry. Špirálová fraktúra sa vyznačuje špirálovito prebiehajúcou líniou zlomu, aká vzniká nepriamym pôsobením sily s následkom pretočenia stabilnej končatiny. Typickým príkladom sú úrazy pri alpinistickom lyžovaní. Fraktúry prasknutím sa vyskytujú pri kostiach lebky. Spravidla tu ide o pôsobenie sily z vonkajšej strany. Tieto fraktúry sa vyznačujú hviezdicovitými líniami fraktúry, často sú niektoré fragmenty kosti vtlačené. Kompresné fraktúry vznikajú pôsobením sily na pozdĺžnu stranu kosti. Typickou príčinou kompresnej fraktúry je pád z väčšej výšky. Pri vyrátavaní druhov zlomenín kostí treba spomenúť aj takzvanú trieštivú zlomeninu. O trieštivej fraktúre hovoríme pri viacnásobnej zlomenine kosti, kedy sa na röntgenovej snímke dajú rozoznať jednotlivé zlomené fragmenty kosti. Medzi najčastejšie zlomeniny kosti patria zlomeniny zápästia, chodidla a prstov na nohe, ale tiež zlomeniny členkového kĺbu, kľúčnej kosti a hlavice ramennej kosti. S pribúdajúcim vekom sa však nezriedka môžu vyskytnúť aj zlomeniny chrbtice a bedrového kĺbu. Obzvlášť nepríjemné sú zlomeniny v oblasti panvy. Vtedy dochádza k fraktúre kostených častí panvy. Ak sa človeku prihodí zlomenina v oblasti panvy, môže byť následkom nielen samotná zlomenina kosti, pretože často príde aj k poraneniu vnútorných orgánov, močového mechúra alebo močovej trubice. Veľké nebezpečenstvá číhajú aj pri zlomeninách chrbtice. Pri fraktúre chrbtice sa stavce zmliaždia a zlomia. Ak sa fragmenty kosti neposunú, nemusí zlomenina spôsobiť následné závažné symptómy (v takomto prípade hovoríme o stabilnej zlomenine). V opačnom prípade sa môžu – v závislosti od závažnosti poranenia – vyskytnúť neurologické symptómy, ako sú napríklad poruchy citlivosti alebo, v obzvlášť ťažkých situáciách, dokonca aj paraplegické ochrnutie. Taktiež rozlišujeme medzi otvorenými a zatvorenými zlomeninami. Zatvorená zlomenina znamená, že navonok nevidno žiadnu ranu, naproti tomu vidíme pri otvorenej zlomenine kosti zjavnú ranu. Dochádza teda aj poškodeniu kože a svalov, čo predovšetkým v dôsledku narušenia kože prináša zvýšené riziko infekcie. Zlomeniny kostí sú nezriedka spojené aj s ďalšími zraneniami. K zlomeniu samotnej kosti sa môže pridružiť poranenie susediacich ciev a nervov.
Ošetrenie a rýchle hojenie zlomenín kostí
Napriek všetkým bolestiam a nepríjemnostiam, ktoré so zlomenými kosťami súvisia, má toto zranenie predsa jedno pozitívum. Zlomeniny sa zvyknú zahojiť. Čo sa týka tohto procesu, treba si najprv ujasniť, či má nasledovať konzervatívna liečba zlomeniny (napríklad formou stabilizácie v sadrovom obväze) alebo či je nebodaj nutný operatívny zákrok. Postup pri tom okrem druhu zlomeniny aj závisí od toho, ktoré kosti boli zlomené a či pacient náhodou netrpí tiež sprievodnými ochoreniami a poraneniami. V oboch prípadoch však platí, že pri zlomenine kosti je potrebné dať časti kosti znova do správnej polohy. Robí sa to manuálnym ťahaním alebo tlačením. Kosti, ktoré boli takto uvedené do pôvodnej polohy, treba až do úplného zahojenia zafixovať klincami, drôtmi, skrutkami alebo kovovými platničkami. Cieľom je dosiahnuť čo najstabilnejšiu fixáciu kosti, aby sa kosť mohla pokojne zrastať. V závislosti od druhu zlomeniny trvá liečenie rôzne dlho. Ak majú oba konce zlomeniny tesný kontakt, dokážu zrásť za pomoci väzivových blán, pretože tieto blany sú vybavené nervovými vláknami, cievami a bunkami, ktoré sa dokážu premeniť na potrebný typ, čím dochádza k tvorbe nových súčastí kosti v medzere. Naše telo pritom najskôr vytvorí zo zrazenej krvi na mieste zlomeniny väzivové tkanivo, z ktorého sa postupne vyvinie chrupavka. Minerálne látky sa potom postarajú o to, aby táto nová chrupavka pomaly stvrdla na pevnú kosť. Po prvom kroku hojenia zlomeniny kosti sa začína proces rehabilitácie, počas ktorej sa pracuje na udržaní funkčnosti svalov a neskôr na ich tréningu. Súhrnne teda možno povedať, že pri ošetrovaní a liečbe zlomenín kostí platia zásady repozície, retencie a rehabilitácie. Svoj podiel, ktorý by sme rozhodne nemali podceňovať, tu zohrávajú aj telu vlastné samoozdravné a opravné mechanizmy. Ak chcete tieto mechanizmy účinne podporiť, je pri procesoch regenerácie, a teda aj pri zlomeninách kostí, nesmierne dôležité podporiť alebo obnoviť mikrocirkuláciu. Dobrá mikrocirkulácia je nesmierne dôležitá pre správne zásobovanie a čistenie buniek tkanív. Predpokladom je však dobré prekrvenie. Dobré prekrvenie zlepšuje zásobovanie dotknutých tkanív živinami, prispieva k redukcii zápalov a dokáže tak výrazne podporiť hojivé procesy. Práve toto je úloha pre fyzikálnu terapiu ciev BEMER.